Programátorka Hana PERNECKÁ sa špecializuje na dizajn a údržbu webových stránok. Jej koníčkom je okinawské kobudo, bojové umenie, ktorému sa začala venovať popri karate pred šiestimi rokmi.

 

Prečo práve kobudo

Bojové umenie kobudo pre mňa sprvu bolo len doplnok k tréningu karate. Obe bojové umenia sú veľmi úzko späté pôvodom aj históriou. Kobudo však pri boji používa zbrane, ktoré sa vyvinuli z poľnohospodárskeho a rybárskeho náčinia, a je preto náročnejšie na koncentráciu, zručnosť a techniku. Je síce pravda, že skúsenosti z boja s nunčakmi alebo s kosákom sotva využijete na sebaobranu na ulici, na druhej strane je tréning o to zaujímavejší. Práca s rôznymi typmi zbraní naučí človeka používať veci okolo seba v boji vo svoj prospech, potom ani dáždnik alebo veľká taška v rukách nemusia byť pri prepadnutí handicapom, skôr výhodou.

 

Kobudo – čo dáva a čo vyžaduje

Pravidelný tréning mi v prvom rade prináša dobrý pocit zo života - tak, ako každý šport. Je to výborná relaxácia pre telo aj myseľ. Mám sedavé zamestnanie a tréningy ma nútia udržiavať sa v dobrej kondícií.

 

Krédo, obľúbená osobnosť 

Samozrejme, roky venované tréningu zmenia každého. Viac som si začala uvedomovať, čo to znamená niekomu ublížiť, i keď nechtiac. V osobnom živote som o to pozornejšia k ostatným, snažím sa vyhýbať nedorozumeniam.

Na veľkých majstroch tohto bojového umenia si vážim, že do kobudo vložili veľa zo seba, a obdivujem ich, že dokázali tréning zladiť so svojím súkromným životom.

 

Schopnosť presadiť sa a/alebo podriadiť

Z toho, čo som sa naučila v dódžo (priestor na cvičenie), som do každodenného života preniesla hlavne húževnatosť a trpezlivosť. Biť sa niekde na ulici, to nie je môj štýl. Našťastie som sa nikdy nestala obeťou prepadnutia a nebola som nútená použiť nič z toho, čo viem.

Nie som príliš submisívny typ, ale vždy keď sa dostanem do konfliktnej situácie, snažím sa, aby s výsledkom boli spokojné obe strany. Vraví sa, že kompromis je najhoršie možné riešenie, ale pokiaľ dve strany hľadajú východisko, tak ho nájdu.

 

Detské sny a kamarátstva

Najskôr som chcela byť baletkou a princeznou, neskôr som veľmi chcela byť vedúcou v pionierskom tábore. Tento sen sa mi čiastočne plní aj vďaka bojovým umeniam, pri práci s najmenšími cvičencami v dódžo. Milovala som sukne, to mi zostalo doteraz. Často som chodievala von v sukni a s rozbitými kolenami, vôbec som nechápala, prečo sa moja mama na to hnevá. Teraz už nemávam kolená rozbité až tak často.

V kamarátstvach som nerobila rozdiely medzi dievčatami a chlapcami. S chalanmi sa dalo lepšie naháňať, ale najbližšie kamarátky boli vždy dievčatá. Veľa som čítala, takže mojimi kamarátmi boli aj knihy.

 

Rytier, ktorý chráni Dámu, alebo...? Ideálny vzťah pre tretie tisícročie

Nerobím príliš rozdiely medzi pohlaviami. U mužov si veľmi vážim, keď vedia reálne zhodnotiť svoje schopnosti a dávajú len sľuby, ktoré splnia.

U žien si cením úsmev. Je veľmi fajn, keď žena okolo seba vytvára pohodovú atmosféru.

Model Rytiera, ktorý chráni Dámu sa mi veľmi páči, žene poskytuje bezpečie, ale môže jej zobrať priestor na sebarealizáciu. Pokiaľ partneri navzájom rešpektujú svoje túžby, tak je to ideálny model pre fungujúce manželstvo.

Nemám vyhranenú predstavu o fungujúcom vzťahu, buď sú muž i žena vo vzťahu spokojní, alebo to neklape. Sú dvojice, ktorým to vyhovuje presne naopak, on je doma a ona živí rodinu. Pokiaľ sú obaja šťastní, niet čo meniť.

 

Muži príťažliví, muži odpudiví

Priťahuje ma zdravé sebavedomie. Mám rada mužov, ktorí v živote niečo dokázali, poznajú svoju hodnotu a zostali skromní.

Nemám rada, keď muž „robí veľké ramená“ a vystatuje sa.

Dávam sa ovplyvniť svojimi pocitmi z konkrétneho človeka.

 

Najsilnejšia ženská zbraň

Rozum. A to, že ženy nie sú také ješitné, ako muži. Samozrejme, že sa nájdu výnimky, ale skutočná politika je podľa mňa výsadou žien. Myslím si, že feministky si hádžu polená pod nohy, keď sa snažia v živote bojovať mužským spôsobom. Samozrejme, že takto musia vynaložiť omnoho viac úsilia, aby dosiahli to, čo muži. Mnohé ženy vedia získať finančné aj rodinné zázemie a vôbec pri tom nie sú vystavované stresu. Snažím sa nezabúdať na to, že som v prvom rade žena. To ale neznamená, že sledujem posledné výstrelky módy a že denne trávim hodiny pred zrkadlom.

 

Čo stojí za to, aby človek nasadil všetky sily, ktoré má?

O tom rozhoduje každý sám. Niekomu za to nestojí nič. Ja mám svoju predstavu, čo by som chcela v živote dosiahnuť. Viem, že jeden život je na to možno málo, ale pokúsim sa to zvládnuť.

 

Viac informácií nájdete na:

http://www.karate.kobudo.eu/

 

- dana -