Máte chuť na skvelý výlet, nezabudnuteľný program a nejaké tie dobroty k tomu? Niekedy nevidíme možnosti, ktoré máme na dosah. Stačí hodinka-dve v aute a sme na Morave. Morava Južná, Stredná, Východná, to všetko sú  regióny so skutočne pestrou ponukou na dni voľna. Domácka kuchyňa, hrady, zámky, múzeá, folklórne slávnosti so známou valašskou „jízdou králů“ či slováckym tancom regrútov verbuňkom, prekrásne kroje, cimbalová muzika... Tak dobre, nie každý je milovník tradícií. Niekto vyhľadáva skôr golf, alebo niečo adrenalínové. Aj to tu nájdete. Navštívte Slovácko, Valašsko, Jeseníky, Hanú a nechajte sa príjemne prekvapiť.

Baťov kanál

Päťdesiatdva kilometrov dlhá vodná cesta sa síce oficálne menuje Průplav Otrokovice – Rohatec, ale nikto ju nenazve ináč, ako Baťov kanál. Prečo práve Baťov? Názov pripomína najslávnejšieho miestneho rodáka, ktorý tu vybudoval sídlo obuvníckeho impéria. Svetoznámy podnikateľ zo Zlína chcel zrealizovať dávny projekt prieplavu Odra – Labe; keď sa tento odvážny plán nevydaril, nechal splaviť aspoň to, čo sa splaviť dalo. Zámer využiť lodnú dopravu pre priemyselné účely (keďže železničná bola drahá) znel dobre, problém však robila kolísavá hladina rieky Moravy. Na niektorých úsekoch sa lode plavili nad päť metrov hlbokou vodou, inde bolo vody len „po kotníky“. Poblém vyriešili jezy a tam, kde by ich malo byť priveľa, postavili plavebné komory. Prieplavom vozili lignit a štrk. Na riečnych úsekoch ťahal lode remorkér, kanálom ich ťahali z brehu kone, neskôr malé traktory. Po druhej svetovej vojne bolo Baťovo impérium znárodnené. „Baťák“ postupne zanášalo bahno a zarastal rákosím. V deväťdesiatych rokoch starostovia okolitých obcí navštívili Holandsko a Anglicko a pochopili, že im tu drieme veľký turistický potenciál. Dnes už sa dá plaviť z Otrokovíc do slovenskej Skalice. Existujú plány splaviť kanál až do Hodonína, postaviť plavebnú komoru v Skalici, pripojiť na trasu Kroměříž, ktorý patrí k pamiatkam UNESCO... – no už desať rokov sa o nich viac hovorí, ako robí.

Túto unikátnu technickú pamiatku môžete obdivovať počas pohodovej plavby, prípadne si ju spojiť s cyklistickým výletom do okolia. Hausbóty si požičiavajú rodiny s deťmi na prázdniny, priatelia na pikniky, školské triedy na výlety, novomanželia na svadby. Popri kanáli vedú kilometre cyklistických chodníkov, dohromady závideniahodných osemdesiat kilometrov. Pri vhodnej kombinácii lode, bicykla či inej doplnkovej dopravy môžete spoznať Uherské Hradiště, Veselí nad Moravou, pútnické miesto Velehrad, archeologický skanzen Modrá, hrad Buchlov, zámok Napajedla a žrebčín s chovom anglických plnokrvníkov, zámky v Holešove, v Lešné, vo Vizoviciach, i funkcionalistické baťovské vilky v Zlíne.

Po vínnych cestách

Rieka Morava si kedysi v pradávnych dobách musela preraziť cestu pomedzi Biele Karpaty a Napajedelskú bránu. Napajedla tvorí najsevernejšiu hranicu moravskej vinárskej oblasti, vyššie sa už hrozno nepestuje. Vinárska oblasť Morava je jedinečný fenomén, hrozno sa tu pestuje na sedemnástich tisícoch hektároch vinohradov. Delí sa na štyri oblasti: znojemskú, mikulovskú, velkopopovickú a slovácku. Pestujú sa tu hlavne odrody, ktoré dozrievajú neskôr a pomalšie, preto sa v nich koncentruje viac aromatických látok. Vo vinohradoch nájdete dvadsať odrôd červeného a dvadsať šesť odrôd bieleho hrozna. Sauvignon s vôňou bazy; veltlín, v ktorom sa mieša chuť a vôňa lipového kvetu s horkými mandľami; jemne kyslý ryzling, temno čevené svätovavrinecké, medovo sladké rulandské šedé, či tmavo rubínová frankovka. K tomu jeden druh, ktorý sa narodil priamo tu. Dvadsať rokov trvali pokusy inžiniera Josefa Veverku z Velkých Pavlovíc, ktorý krížil odrody Tramín a Müller-Thurgau. Keď skončil, bola na svete nová odroda hrozna Pálava, pochádzajúca z tohto kraja. Hrozno má vysokú cukornatosť a ak si víno z neho zachová dostatočný obsah kyselín, je harmonické a sviežo korenisté.

Morava ako kraj vinohradov a vínnych sklepov víta záujemcov o tajomstvo pestovania hrozna i výroby vína. Čakajú vás kilometre vinárskych ciest, na ktorých vás privítajú pôvodné sklepné uličky (ako zámecké sklepy v Strážnici alebo modrobielo natreté historické sklípky v Petrove-Plže, kde sa nakrúcal televízny film Slovácko sa nesúdí) a v nich vinári pyšní na svoju úrodu a bohato zásobené vinotéky.

Rozprávkovo malebné Luhačovice

Ak ste (zatiaľ) nenavštívili známe kúpele, určite poznáte aspoň minerálnu vodu Vincentku a kozmetiku, ktorá sa z nej vyrába. Kúpele majú k dispozícii štrnásť prameňov liečivej vody. Navštevujú ich astmatici, diabetici, ľudia s bolesťami chrbtice a kĺbov, tí, ktorí chcú schudnúť, i tí, ktorí potrebujú len bez stresov relaxovať. Vincentku pri svojich kúrach často pijú speváci, je balzamom na hlasivky. Prvý dôkaz o liečivých účinkoch tunajších prameňov získal gróf Ondrej Serényi, ktorý dal roku 1669 urobiť analýzy vzoriek vody. Keď mal potvrdené, že mu na pozemkoch tryská ozajstný poklad, upravil dva pramene a pozval prvých hostí. Luhačovické kúpele sa výrazne zapísali aj do dejín architektúry. Roku 1902 kúpele od Serényiovcov odkúpila akciová spoločnosť. Jej členovia pozvali slovenského architekta Dušana Jurkoviča, aby vybudoval nové kúpeľné mesto. Ten vpečatil Luhačovicam svoj originálny sloh. Najskôr absolvoval turné po európskych kúpeľoch, odkiaľ doniesol nové nápady, ako napríklad systém kolonád, ktorým pacienti mohli prejsť „suchou nohou“ za všetkými procedúrami. Jurkovič sa preslávil tým, že kombinoval zdanlivo nekombinovateľné – sklobetón s drevom a sušenými tehlami, rafinované dekory secesie s ornamentálnosťou dedinských chalúpok a funkcionalitou moderny. Architekt získal prezývku „básnik dreva“, Luhačovice neopakovateľnú atmosféru, rozprávkovú malebnosť a výrazné farby.

Azda najznámejším kúpeľným hosťom bol hudobný skladateľ Leoš Janáček. Najčastejšie sa ubytovával v Augustiánskom dome, ktorý je dnes zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok. Tu napísal Lišku Bystroušku aj slávnu Glagolskú omšu, tu sa spamätovával zo životných tragédií – úmrtia dvoch detí i z kríz nevydareného manželstva. Tu sa zoznámil aj so svojou poslednou životnou láskou Kamilou Stösslovou. Vždy elegantný Janáček miloval prechádzky v prírode, traduje sa, že hudobné nápady si počas nich zapisoval aj na manžety košele.

Pobyt v kúpeľoch si dnešný hosť môže spestriť aj zážitkovou gastronómiou. Okrem klasických kúpeľných oblátok musíte doniesť domov aj typické moravské svadobné koláčiky, ktoré kedysi nesmeli chýbať na žiadnej veselce. Ak si trúfnete napiecť ich doma, počítajte s tým, že ide o piplavú prácu, na ktorú musíte byť dvaja, lebo keď už sa rúra dobre rozohreje, treba do nej dávať jeden plech za druhým.

Biofarma v Hostětíne

Hostětín na Uherskohradišťstku by možno ostal malou, pomaly sa vyľudňujúcou dedinou, ako mnohé podobné, keby sa sem pred pätnátimi rokmi nezačali sťahovať ekológovia a nezaložili tu centrum Veronica. Priniesli do Hostětína také novoty, ako koreňová čistička odpadových vôd a pasívne energetické budovy, či solárne panely. Dnes z ich aktivít profituje celá dedina, majú tu lacnejšie kúrenie na biomasu a šetrné verejné osvetlenie. Ľudia z ekologického centra prevádzkujú aj klasickú sušiareň ovocia a muštáreň. Každú chvíľu sem chodia exkurzie inšpirovať sa niektorým z ekologických či ovocinárskych projektov. V areáli muštárne ochutnáte čerstvý jablkový mušt, čistý alebo zmiešaný so zázvorom, mätou či zeleným čajom a sirupy z kvetov čiernej bazy.

Na Jablkovú slávnosť, ktorá sa koná v čase, keď vrcholí sezóna dozrievania jabĺk, láka tradičný jarmok a vôňa jablkových múčnikov, ktoré napiekli ženy z dediny. Slávnosť je zároveň aj prehliadkou regionálnych výrobcov bioproduktov, takže okrem muštov a čerstvého i sušeného ovocia si môžete kúpiť mäso a klobásy vyrobené zo zvierat z domáceho chovu.

V horách Valašska

Len päť kilometrov od slovenských hraníc sa nachádza CHKO Beskydy a región Valašsko. Takých istých dvadsať kilometrov z Púchova i zo Vsetína trvá cesta do horského centra Kohútka. V zime vás tu čaká desať zjazdoviek a dvadsať kilometrov bežeckých trás, po ktorých sa neustále pohybujete v blízkosti hraníc, chvíľami z oboch strán, z moravskej aj slovenskej. Diskotéky na svahu, Jozefovský „sešup“, snowtubing pre odvážnych, jazda na motorovom skútri – a po takom aktívnom dni si zájdite do hotelu Horal kvôli wellness. Tu môžete na jednom mieste lyžovať, plávať v termálnej vode, hrať golf, dať sa vymasírovať thajským masérkam a objednať si jedlo, ktoré navarili celebrity.

Neďaleké Veľké Karlovice sú tiež stvorené pre lyžiarov i gurmánov súčasne. Poriadajú tu Karlovský gastrofestival a farmárske trhy. Každoročne vyhlasujú súťaž o najlepší valašský recept. Favoritom býva valašský frgál, veľký okrúhly koláč z tenkého cesta, s hruškovou, makovou, orechovou, alebo tvarohovou plnkou.

Hlavné mesto slivovice

Keď tu už budete, nezabudnite si v Rožnově pod Radhoštěm pozrieť Valašské múzeum v prírode a vykúpať sa v pivných lázních. Určite nesmiete obísť pamiatku UNESCO Kroměříž s arcibiskupským zámkom s prekrásnymi záhradami, no a zavítajte aj do Vizovíc, nekorunovanej metropoly pravej valašskej slivovice. Počas trnkobrania má vo Vizoviciach vysokú divácku sledovanosť súťaž v jedení slivkových knedlíkov.

Unikáty na Hané

Haná. Úrodná rovina, na ktorej ľudia ctia svoje tradície, kroje i nárečie. K tomu starobylé hrady a zámky; prírodné parky a jaskyne; raj pre turistov, cyklistov, lyžiarov, tenistov i milovníkov golfu či jazdy na koni; kúpele a ZOO pre rodiny; horolezectvo, potápanie, rafty i terénne minikáry pre tých akčnejších.

„Hlavné mesto“ Hané Olomouc je mestom palácov a chrámov a parkov a kultúry a kaviarní a dobrej nálady. Táto po Prahe druhá najväčšia mestská pamiatková rezervácia v Čechách s orlojom na radnici a arcibiskupskou katedrálou sv. Václava je hrdá na jedinečnú pamiatku UNESCO – 35 metrov vysoký barokový stĺp Najsvätejšej Trojice. K unikátom patrí aj Múzeum umenia, kvetinový veľtrh Flora Olomouc, nové Arcidiecézne múzeum – a samozrejme, nezabudnuteľné olomoucké tvarůžky.

Smažené tvarůžky 

Jednou zkusíš a pak už musíš. Platí to aj o špecialite zvanej olomoucké tvarůžky, vychválenej syrovej pochúťke s nezameniteľnou, mno, povedzme že vôňou. Prvé zmienky o nich pochádzajú zo šestnásteho storočia, svoje pevné miesto mali aj na slávnostných hostinách cisára Rudolfa II. Treba im uznať, že sú aj veľmi zdravé, okrem megadávky bielkovín s minimom sacharidov a tukov si nimi dodáte aj dostatok vápnika. Sú vhodné aj pre diabetikov a pre ľudí s bezlepkovou diétou. Najčastejšie sa konzumujú len tak, s chlebom či v podobe pomazánky. Niekto si ich rád pridá aj nastrúhané do cesta na malé zemiakové placky alebo ako náplň do závinu z lístkového cesta.

 

Text a foto: Danica JANIAKOVÁ