"Dodnes existuje skupina, ktorej rozprávky nie sú určené deťom, ale dospelým. Sú to Rómovia," konštatuje PhDr. Milena Hubschmannová z pražského Indologického ústavu, ktorá sa zbieraniu rómskej slovesnosti venuje  už niekoľko desaťročí. "Aj keď často ide o motívy známe aj v iných národných kultúrach, sú prispôsobené životnej skúsenosti rómskeho etnika, verne odrážajú jeho etické normy i svojráznu filozofiu."

Malé deti zvyknú klásť jednoduché, no o to ťažšie otázky. Jedna z najťažších znie: Kto vlastne nosí na Vianoce darčeky? O miesto toho, kto v závere roka roznáša odmenu deťom, ktoré boli po celý rok dobré, totiž každoročne v decembri vypukne tlačenica. Deti sa doma dozvedia, že príde Ježiško, na ulici vidia Mikuláša s čertom, za ďalším rohom stretnú niekoľkých Santa Clausov, vitálnym červeným deduškom na sobovi im celý december vymýva hlavičky aj televízia... Proste zmätok.

PhDr. Hana Hlôšková, CSc. študovala na katedre etnografie a folkloristiky, za tému diplomovej práce si zvolila analýzu prejavov štylizovaných ľudových rozprávačov, dizertačnú prácu venovala povestiam, historickou tradíciou sa zaoberá aj vo svojej vedeckej práci, svojim študentom prednáša o folklóre. Vo svojich prácach však striktne rozlišuje pojmy folklór a folklorizmus. Prečo?

Už vás niekedy rozčuľovala nejaká vlastnosť nejakého človeka tak veľmi, že vás to úplne vytáčalo? Iste, z času na čas sa to stáva každému z nás. Stará perzská múdrosť však hovorí: ak na niekoho ukazuješ (vystretým) prstom, tri také isté (zohnuté) prsty ukazujú na teba.