Tip na darček: Gastronomický sprievodca po Chorvátsku

Štyri a pol milióna obyvateľov a desať miliónov návštevníkov ročne. To je Chorvátsko, destinácia zaujímavá svojou rozmanitosťou: zeleným vnútrozemím a príťažlivou architek- túrou miest, národnými parkami  a plážami, množstvom ostrovov i pamiatok - a skvelou gastronómiou. Gastronomický sprievodca po všetkých županijách Chorvátska s názvom Dobar tek! Dobrú chuť! je mixom medzi bedekrom a kuchárskou knihou, predstavuje 50 destinácií a 100 miestnych špecialít, ktoré na dovolenke jednoducho musíte ochutnať.

 Milovníka dobrých jedál v Chorvátsku prekvapia nečakané kombinácie talianskej, maďarskej, rakúskej a orientálnej kuchyne zmiešané s domácimi zvykmi a pôvodnými spôsobmi prípravy jedál. Chorvátsko sa môže pochváliť ojedinelým rekordom: má viac ako päťdesiat vlastných špecialít, originálnych jedál, syrov, múčnikov i nápojov, ktoré nájdete len tu. Počas dovolenky na Jadrane alebo vo vnútrozemí si teda užite všetky jeho chute a farby. Dobar tek! Dobrú chuť! a Zdravi bili! Na zdravie!

V bruchu Záhrebu

Ak navštívite hlavné mesto, v žiadnom prípade nemôžete vynechať návštevu Dolacu, „brucha Záhrebu“, veľkého trhu, na ktorom denne nakupuje sedemdesiattisíc ľudí. Každý mesiac sa tu predá 1 500 ton ovocia a zeleniny, 59 tisíc ton mäsa, 700 ton rýb, 3,5 milióna vajec, množstvo kvetov a suvenírov. Zagrebački odrezak znie síce ako špecialita hlavného mesta, ale ide o bravčový rezeň naplnený syrom a šunkou, známy recept, ktorý si ako „svoj“ privlastnili azda všetky mestá bývalej rakúsko-uhorskej monarchie. Podobne ako makový alebo orechový koláč (makovnjača a orahnjača). Zato štrukli (šatôčky z cesta plnené tvarohom rozmiešaným s vajcom, soľou a rozpusteným maslom a potom varené alebo zapečené) alebo patku (kačku či moriaka) s mlincima nepoznáme a pritom je to čosi, čo v Záhrebe a v jeho zagorskom okolí určite treba ochutnať. Mlinci sú zvláštne nasucho opečené tenučké placky, ktoré dnes už takmer žiadna Záhrebčanka nerobí doma sama, ale kúpi ich ako polotovar v obchode. Najnezabudnuteľnejším zážitkom však ostáva zagrebačka torta, torta jedinečnej chuti, ktorá sa sama rozplynie na jazyku.

 

Štrukle

Cesto: 15 Dg polohrubej múky, 1 vajce, 2 Dg masla, 1 Dl oleja

Plnka: 15 Dg čerstvý syr, 4 vajcia, soľ.

Cesto z múka, vajec, masla a oleja dôkladne vypracujeme, vyvaľkáme na tenko a prikryjeme nahriatym vlhkým obrusom. Necháme stáť 20 minút, potom ho ťaháme na tak tenko, ako sa len dá. Syr, vajcia a soľ zmiešame na masu, ktorú rozotrieme na cesto. Zrolujeme, nakrájame na kúsky a každý z nich uzatvoríme na okrajoch tak, aby obsah nevytiekol. Varíme 10 minút. Polejeme rozpusteným maslom.

Sladká verzia: uvarené štrukle posypeme cukrom a smotanou. Štrukle sa však môžu aj piecť, a to s tvarohom alebo orechmi.

 

Patka s mlincima

 

1,5 kg kačka alebo moriak, 50 Dg mlinci, 1 jablko čierne korenie, pol Dl oleja, 10 Dg múky, 10 Dg červenej cibule, 10 Dg sušený celer

Kačku a moriaka umyjeme, odrežeme hlavu, nohy, vyberieme vnútornosti. Jablko olúpeme, nakrájame a vložíme dovnútra kačky, ktorú potrieme soľou a čiernym korením. Necháme stáť, aby koža dobre vpila soľ. Vložíme do nádoby na pečenie, polejeme olejom. Očistíme červenú cibuľu, mrkvu a zeler, nakrájame ich na kúsky a kolieska a rozložíme okolo kačice na pekáči. Pečieme vo vyhriatej rúre pri 150 °C, najskôr 15 minút prsiami dole, potom obrátime a pečieme 1 hodinu. Podlievame.

Mlinci vložíme do cedníka, porozlamujeme ich a prelejeme väčším množstvom horúcej osolenej vody. Upečenú kačicu vyberieme z pekáča a nakrájame na porcie. Mlinci zamiešame do zvyšku po pečení, vysypeme na ne na kúsky pokrájanú zeleninu a spolu ešte desať minút pečieme.

Záhrebská torta

Suroviny na cesto: 180 g masla, 160 g čokolády na varenie, 180 g práškového cukru, 9 vajec, 180 g mandlí, 50 ml rumu, 2 polievkové lyžice strúhanky

Suroviny na plnku: 5 vajec, 180 g práškového cukru, 1 polievková lyžica múky, 1 vanilkový cukor, 180 g masla, 160 g čokolády na varenie, 40 g lieskových orieškov

Suroviny na polevu: 100 ml vody, 160 g práškového cukru, 140 g čokolády na varenie

Postup: Maslo s cukrom vyšľaháme do peny, primiešame roztopenú čokoládu a za stáleho miešania postupne pridávame žĺtky. Mandle obaríme v horúcej vode, olúpeme a zomelieme, strúhanku navlhčíme rumom a oboje pridáme k mase. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh, ktorý vmiešame do masy. Dobre premiešame, rozdelíme na štyri časti a každú osobitne pečieme v mierne vyhriatej rúre 15 – 20 minút.

Plnka: Vajcia, cukor, múku a vanilkový cukor vymiešame do peny a vo vodnom kúpeli za stáleho miešania uvaríme krém. Krém necháme vychladnúť. Zmiešame maslo s roztopenou čokoládou a opraženými pomletými lieskovými orieškami. Zmes pridáme do vychladnutého krému.

Poleva: necháme zovrieť vodu s cukrom, pridáme nastrúhanú čokoládu a dobre premiešame.

Každú vrstvu torty potrieme plnkou. Tortu ozdobíme polevou.

 

Na chorvátskom Záhorí

Aj chorvátske hlavné mesto má svoje „Záhorie“. Podľa neho prijala druhé meno známa spisovateľka Marija Jurić-Zagorka, autorka Gričskej čarodejnice. Keď tadiaľto niekedy pôjdete, nezabudnite navštíviť hrady Veliki Tabor a romantický Trakoščan. Záhreb má aj svoje „Prigorje“, oba prímestské regióny – Prigorje aj Zagorje lemujú vínne pivnice. Nápis na stene jednej z nich s názvom Grešna gorica hovorí: Dedeki sú naši stari, samo lepo stvari znali, ni im bilo treba leka, klet je bila apoteka. Ak vieme, že klet je dávny pojem pre vínnu pivnicu, domyslíme si, čo bolo najlepším liekom pre starých Chorvátov. Staršie generácie vinohradníkov obhospodarujú svoje hektáre vysadené hroznom a dúfajú, že aspoň niektoré z ich detí sa zo štúdií v meste vrátia naspäť na dedinu. Úver, ktorý si zobrali na výsadbu nových koreňov, im zväčša pomáha splatiť reštaurácia, ktorú pristavili k domu. V ponuke majú isto-iste sedliacky nárez s klobásou, slaninou a neodmysliteľným údeným pršutom a sopanjak, štrúdľu plnenú syrom a zeleninou. Kedysi sa tento koláč piekol so žihľavou, dnešné kuchárky starý recept vylepšili a namiesto žihľavy dávajú špenát.

Pršut

Suroviny: bravčové pliecko alebo stehno, soľ, čierne korenie, popol, bobkový list

Dávny recept starých otcov na túto krajovú špecialitu znel takto: z povrchu pliecka alebo stehna zrež slaninu, mäso natri dôkladne soľou a premaž popolom so spáleného dreva alebo dreveného uhlia. Ponechaj v chlade 2 – 3 dni, potom vlož pod lis a zlisované ho opäť nechaj odstáť 4 – 5 dní. Roztlč korenie a bobkový list, mäso nimi potri a zaves nad otvorené ohnisko tak, aby k nej mal okrem dymu dostatočný prístup aj vzduch. Mäso sa údi a suší zhruba päť mesiacov, potom ho zaves do pivnice alebo do dobre vetranej špajzy. Dobre urobený pršut má vo vnútri ružovú farbu a zostane mäkký. Odkroj z neho vždy tenučké plátky a podávaj s olivami, syrom, vajcom a domácimi údeninami.

 

Dá sa povedať, že čím ďalej sme od pobrežia, tým zaujímavejšie sú jedlá z mäsa a cesta. Samobor, jedno z najkrajších miest v okolí Záhrebu láka návštevníkov vo februári svojím týždne trvajúcim karnevalom. V histórii mesta zanechali výraznú stopu samoborčeky, mince, o pôvode ktorých sa archeológovia dodnes prú, a chorvátski „štúrovci“ sústredení okolo Ľudovíta Gaya. Jeden z nich, Stanko Vraz urobil z balkóna na miestnom múzeu kultovú záležitosť na úrovni slávneho balkóna z Rómea a Júlie. Napísal srdcervúcu báseň o tom, ako jeho milá Ľubica stojí na tomto balkóne v deň svojej svadby s iným. Básnik sa nikdy neoženil, s jeho básňou sa dodnes trápia chorvátski maturanti. K detstvu malých Záhrebčanov už oddávna patria nedeľné návštevy Samoboru a kremšnica v cukrárni, sladké krémeše, ktoré vyzerajú i chutia ako tie naše, ale v Samobore sa vďaka tradícii považujú za zákusok, ktorý je udalosťou. Deti teda v nedeľu dostanú kremšnicu, dospelí likér bermet, k hlavnému chodu sa podáva moštarda, miestna horčicová omáčka varená s jablkami, sušeným ovocím, citrónovou kôrou a bielym vínom. 

Ešte stále sme vo vnútrozemí

... a tu je kombinácia rakúskej, maďarskej, orientálnej a domácej kuchyne najviditeľnejšia. Územím dnešného slavónskeho regiónu kedysi tiahli nomádi. Občas tu ešte vidieť koč ťahaný koňmi a počuť gajdoša, dávnu minulosť však azda najviac pripomína stále obľúbené varenie pod otvoreným nebom. Preslávené sú slavónske korenené klobásky, no a predovšetkým kulen, zvláštny druh údenej tlačenky, dnes už ochranná značka tohto regiónu. Žiadna svadba, žiadne krstiny či žatva sa nezaobídu bez kulenu.

Kulen

Suroviny: 1,5 kg kvalitného bravčového mäsa zo stehna alebo pliecka, 15 h soli, 50 g cesnaku, 10 g korenia, 20 g sladkej a 20 g pálivej mletej papriky, hrubé črevo

Postup: Mäso nasekáme na drobné kocičky, pridáme rozotretý cesnak, soľ, korenie a papriku. Pre kulen je charakteristická práve papriková chuť, farba i ostrosť. Zmes dôkladne prepracujeme, naplníme ňou hrubé črevo, povaríme a ihneď dáme údiť. Údime najmenej tri až päť týždňov, pokým kulen nenadobudne tmavohnedú farbu.

 

Chorvátsko na severe hraničí s Maďarskom. Lákadlom pre turistov je v tomto regióne predovšetkým barokové mesto Varaždín a syr prga z kravského mlieka s prísadami soli, červenej papriky a niekedy aj cesnaku. Podáva sa poliaty olivovým olejom a víno k nemu. Generácie roľníkov zo Stredného Chorvátska vyrástli na mlieku, syre, smotane, klobásach, údenom mäse a jednoduchom jedle, akým je polenta.

Polenta

Suroviny: 500 g kukuričnej múky, 2 l vody, 50 g masla, 2 polievkové lyžice parmezánu, soľ

Postup: Do osolenej vody dáme maslo a necháme ju zovrieť. Do vriacej vody za stáleho miešania pridávame kukuričnú múku tak, aby sa netvorili hrudky. Kašu varíme asi hodinu, pričom ju pravidelne miešame.

Polenta, prípadne palenta, kukuričná kaša, ktorá sa v rôznych oblastiach Chorvátska pripravuje aj servíruje rôznym spôsobom. Vo vnútrozemí je polenta hustejšia, varí sa s menším množstvom vody a na záver sa do nej pridáva parmezán, prípadne zomleté oškvarky. Na Záhorí (Zagorje) sa polenta podáva ku kyslej kapuste a údenému mäsu namiesto chleba. V Dalmácii a na Istrijskom poloostrove je prílohou k divine a k pečenému mäsu v hustej omáčke. Jedáva sa aj so smotanou, tvarohom a kyslým mliekom.

 

Istrijské afrodiziakum

Pobrežný pás Istrijského polostroova je takmer jednoliata vinohradnícka oblasť. Istrijské vína kedysi končievali na kráľovských stoloch. Nezabudnite ochutnať malváziju, svieže biele ovocné víno, aperitív vhodný k zeleninovým jedlám a morským plodom. Zaujímavou špecialitou je istarska supa, istrijská vínna polievka. Ak si ju objednáte, dostanete v hlinenom džbáne necelý liter mierne zohriateho červeného vína s opečenými kúskami chleba, troškou soli, cukru, čierneho korenia a s pár kvapkami olivového oleja. Pozor na následky „zjedenia“ takejto polievky!

Skvelou a, samozrejme, tým aj primerane drahou špecialitou Istrije sú istarski tartufi, teda hľuzovky. Túto hubu typickú pre Istriu, ktorá rastie pod zemou a údajne funguje ako afrodiziakum, vyhľadávajú špeciálne cvičené psy. Biela hľuzovka je cenená viac ako čierna. Oba druhy rastú predovšetkým v údolí rieky Mirna. Najťažší tartuf vážiaci 1,31 kg našla roku 1999 sučka Diana chovateľa Giancarla Ziganteho a tento nález je zapisaný aj v Guinessovej knihe rekordov. Istrijské hľuzovky sú preslávené medzi gurmánmi celého sveta, predávajú sa v špeciálnych obchodoch, my máme najbližšie obchodík v Mníchove.

Príprava hľuzoviek nie je zložitá, uvarené a nahrubo nastrúhané sa pražia na olivovom oleji tak, aby zožltli do zlatova, počas prípravy sa dolieva voda, v ktorej sa predtým varili, pridá sa trochu soli, olej, smotana. Ako príloha stačia cestoviny, pasta alebo gnochi – a hotovo! Kulinársky zázrak je na svete.

 

Na obzore more!

Čím bližšie k moru, tým viac v kuchyni prevažujú ryby. V Dalmácii sa na kuchynskom stole môže objaviť až stodvadsať druhov rýb. Príprava tých pečených na otvorenom ohnisku vyzerá síce jednoducho, ale v rukách majstra sa taká ryba podľa pomeru oleja, cibule a cesnaku mení na kulinársku rozkoš. Okrem brudetu, čo je rybací guľáš, sa ryby varia, dusia, pečú v rúre, na ohni i na rošte, marinujú, sušia, údia a konzervujú. Typickou zálievkou na pečenú a varenú rybu je nasekaný cesnak a petržlenová vňať v olivovom oleji. V Dalmácii platí, že ryba sa musí vykúpať trikrát: vo vode, v oleji a vo víne. Sardinky sú síce najlacnejšie, ale mnohí rybári považujú za najlepšiu rybaciu pochúťku práve jednoduché sardinky na grile, len posolené, prípadne marinované v marináde pripravenej z aromatických byliniek, ktoré rastú v hojných počtoch na ostrovoch.

Chobotnicový šalát

Suroviny: chobotnice, cesnak, petržlen, olivový olej, čierne korenie, soľ, listy zeleného šalátu, citrón, paradajka

Postup: chobotnice necháme 4 - 5 dní odležať v mrazničke, potom sú jemnejšie. Varíme ich v slanej vode 45 minút až 1,5 hodiny podľa veľkosti, narežeme ich na kúsky, pridáme cesnak, petržlen, olej, čierne korenie, soľ. Súčasťou šalátu môžu byť aj kúsky varených zemiakov a varených vajíčok. Podávame na šalátovom liste, ozdobené petržlenovou vňaťou, citrónovými plátkami a kúskami paradajky.

Brudet

Suroviny: 1 kg rôznych druhov morských rýb, 1 cibuľa, 2-3 strúčiky cesnaku, petržlenová vňať, soľ, čierne korenie, 1 lyžica paradajkového pretlaku (alebo 2 – 3 čerstvé paradajky), 2 dl bieleho vína, olivový olej

Postup: ryby dobre očistíme, opláchneme, nakrájame na väčšie kúsky. Cibuľu pokrájame na kolieska, podusíme na olivovom oleji do sklovita, pridáme ryby, krátko ich opečieme nasucho, potom pridáme nasekaný cesnak, petržlenovú vňať, pretlak (alebo sparené, olúpané a pokrájané paradajky) a zalejeme vodou a bielym vínom, aby boli ryby zakryté. Brudet varíme na miernom ohni 1 až 1,5 hodiny. Nemiešame, len občas hrncom vodorovne pootočíme.

Keď sa ovce pasú na bylinkách

Ak si chcete odniesť domov gastronomický darček, ktorým určite každého potešíte, jedným z osvedčených tipov je syr. A úplne najlepšie paški sir, teda syr z ostrova Pag. Bez preháňania ide o jeden z najlepších  syrov na svete. Na vynikajúcej chuti tunajších syrov sa podpisuje fakt, že sa vyrábajú z mlieka oviec, ktoré sa nepasú len na obyčajnej tráve, ale na aromatických bylinkách a tými sú tunajšie stráne a lúky priam posiate.

V zadarskom regióne je základom hospodárstva malá, skromná a nenáročná ovca, nazývaná lička pramenka. V klimatických podmienkach, v ktorých sa teplota počas roka pohybuje od + 40 oC do – 40 oC, kde sú v lete časté búrky a v zime krupobitie, ocení každý chovateľ ovcu s dlhými pradenami vlny. Počas päťmesačného laktačného obdobia vytvorí jedna ovca 70-80 litrov mlieka. Vyrába sa z neho skvelý ovčí syr, známy lički škripavec z okolia Liky. Škripavec preto, lebo počas jedenia v ústach škrípe. Pripravuje sa podľa starodávnych receptov, ktoré predpisujú „za hrsť soli“ na 5-8 litrov mlieka. Vyhľadávaný je aj syr drežnički z okolia Drežnika, tučki z Tuku a baza, čo je zmes kyslého a sladkého syra, ktorý najlepšie chutí, keď je naporcovaný na drevenej podložke. Lička janjetina, cenené jahňacie mäso z Liky ďakuje za svoju špičkovú kvalitu vynikajúcemu druhu zvierat a vhodnému prostrediu i klíme, v ktorých sa zvieratá pasú. Bez hormónov a rastových preparátov, bez vitamínových tabletiek a dodatočných stimulátorov produkujú jahňacinu, ktorá sa stala symbolom zdravého stravovania.

Samotný Zadar sa stal známym aj vďaka likéru maraskino, ktorý sa vyrába zo sladkokyslých čerešní Maraska. Recept pochádza zo 16. storočia od mnícha z dominikánskeho kláštora, ktorý ako prvý vyrobil likér zo špeciálneho druhu dalmatínskej višne a z mladých listov jej stromu. Tento likér sa podával aj na významných panovníckych dvoroch Európy.

Tajomstvo zdravia ostrovanov

To tajomstvo sa ukrýva v tradičnej príprave jedál na olivovom oleji so stredozemným korením, predovšetkým bobkovým listom, rozmarínom a bazalkou. Sviatočný obed na Kvarnere spravidla obsahuje jedlá z domácich cestovín (šurlice, makaróny, noky) s rôznymi omáčkami alebo s guľášom. Občas sa vyskytnú kulinárske atrakcie ako gaštany, divá špargľa, alebo žabie stehienka servírované s lesnými hríbami a zemiakmi alebo polentou. Najvyšším triumfom je však jahňacina. Pečené jahňa v reštaurácii Bukoleta v dedinke Loznati na ostrove Cres je jednoducho skvelé a diplom za objavovanie zabudnutých chutí našich predkov tam visí oprávnene.

Jahňacie pečené pod zvonom

Suroviny: 1,2 kg jahňacie kotlety, 1 kg zemiakov, 20 Dg cibule, 1,5 Dl olivového oleja, 2 vetvičky rozmarínu, bobkový list, soľ, čierne korenie

Postup: jahňacie mäso nakrájame na porcie, osolíme ho a vložíme do okrúhleho a olejom vymasteného pekáča. Očistené a umyté nové zemiaky poukladáme okolo mäsa, na zemiaky nasypeme nahrubo nakrájanú cibuľu. Pridáme rozmarín, bobkový list, soľ, korenie a prelejeme olejom. Táto pochúťka sa dá piecť aj v rúre, ale najlepšia je pečená v krbe alebo na otvorenom ohnisku, keď sa pekáč s mäsom a zemiakmi prikryje železným zvonom, vloží medzi žeravé uhlíky a zahrnie sa nimi. Pečie sa 1,5 – 2 hodiny.

 

Rabská grota

Teľacie mäso plnené syrom a pršutom, poliate omáčkou nezabudnuteľnej chuti – špecialita z ostrova Rab.

Suroviny: 1 kg teľacieho mäsa z pliecka, môže byť aj krkovička, pršut a ovčí syr (je vhodný, pretože sa pri pečení neroztečie, ako náhrada môže byť aj gouda), oboje v množstve, ktoré pokryje naklepaný plát mäsa. Soľ, korenie, 1 cibuľa, 3 – 4 mrkvy, hrášok, za hrsť sušených sliviek a fíg, 1 jablko, hríby sušené alebo konzervované, červené víno (prípadne prošek), vegeta, olivový olej, cukor.

Postup: Mäso narežeme na čo najväčší plát, rozklepeme, preložíme vrstvou pršutu a syra, osolíme a okoreníme. Pečieme na rošte. Dĺžka pečenia závisí od kvality mäsa a od toho, či chceme mať mäso prepečené viac, alebo len tak stredne.

Cibuľu, mrkvu, sušené slivky, figy, jablko, hríby nakrájame na kúsky, marinujeme pol hodiny v červenom víne alebo v prošeku. Na olivovom oleji necháme skaramelizovať cukor, vlejeme naň marinádu aj s obsahom, pridáme soľ, korenie, vegetu. Varíme 4 hodiny (!) za častého miešania. Ku koncu varenia pridáme kúsky mrkvy a hrášok na ozdobu. Omáčku prepasírujeme, podávame s mäsom, hranolkami alebo s ryžou.

 

Aj Dioklecián vedel, čo je dobré

Biele ryby Jadranu vychutnával svojho času už cisár Dioklecián, ktorý si v Splite nechal vybudovať nádherný palác. Na neďalekom ostrove Hvar rastie Plavac mali, autochtónny druh viniča, ktorý sa pestuje len v Dalmácii a z ktorého sa vyrába špičkové víno Dingač.

Čierne rizoto zo sépií

500 g sépií, 300 g ryže, 1 väčšia cibuľa, 1 dl bieleho vína, 1 dl oleja, soľ, čierne korenie, petržlenová vňať, syr parmezán, 2 strúčiky cesnaku

Zo sépií vyberte nepoužiteľné časti (kosť, zuby, oči), vrecko s čerňou odložte nabok, zvyšok narežte na menšie kúsky. Na drobno posekanú cibuľu poduste na rozpálenom oleji do zlata, pridajte narezané sépie, všetko zamiešajte a duste na miernom ohni asi 25 minút. Keď sépie zmäknú, pridajte čerň a korenie. Medzitým vložte na rozohriaty olej prepláchnutú ryžu, premiešajte a podlejte rybacím vývarom (môžete aj vodou). Pridajte korenie: soľ, čierne korenie a na drobno nakrájanú petržlenovú vňať. Po 15 minútach ryžu zľahka zmiešajte s pripravenými sépiami, dochuťte vínom a postrúhaným parmezánom.

 

Dubrovník, mestská perla zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Stredoveké hradby sa rozkladajú na úpätí strmého skalného masívu, v záhradách a parkoch rastú pínie, cyprusy, palmy, oleandre a ibišteky, Onofriova fontána chrlí vodu zo šestnástich chrličov. Dvesto päťdesiat slnečných dní do roka, korzo na hlavnej ulici zvanej Placa, obchodíky, kaviarne, živý ruch mesta, ktoré Bernard G. Shaw nazval „rajom na Zemi“. Tu si musíte dať stonske kamenice, vychýrené miestne ustrice, ktoré jedli už starí Rimania. Ich pestovateľov v stredoveku nazývali kamenićari, bolo to privilegované povolanie, platilo sa zaň tretinou zberu, ktorú odovzdávali kniežaťu. K ustriciam sú ideálnym doplnkom biele vína.

Bruštulane bademi, skaramelizované mandle, jeden z najstarších známych chorvátskych receptov, akási obdoba trvanlivého pečiva. Staré mamy ich piekli dlho pred Vianocami alebo Veľkou Nocou, skladovali na tajných miestach, kde ich deti aj tak vždy objavili. Podávajú sa aj ako príloha k vaječnému pudingu rožata.

Dubrovnícka rožata

Suroviny: 6 vajec, 6 lyžíc práškového cukru, 500 ml mlieka, vanilkový cukor, strúhaná kôra z 1citróna, 1 lyžica rumu, 14 kociek cukru

Postup: celé vajcia ušľaháme s cukrom, zašľaháme mlieko, strúhanú citrónovú kôru, rum, vanilkový cukor. Horúci karamel, ktorý sme urobili z kociek cukru,  nalejeme do pudingovej formy a potom do neho vlejeme pripravenú zmes. V inom hrnci necháme zovrieť toľko vody, aby siahala nad polovicu pudingovej formy. Varíme v pare 45 minút, ďalších 20 minút pečieme v rúre pri 180 – 200 °C. Formu necháme na chvíľu vychladnúť, potom z nej puding opatrne vyklopíme. V lete dávame rožatu na chvíľu do chladničky. Podávame k nej skaramelizované mandle, zapíjame dezertným prošekom.

 

Danica JANIAKOVÁ

 

S radosťou vám oznamujeme, že gastronomický sprievodca po Chorvátsku DOBAR TEK! DOBRÚ CHUŤ! práve vyšiel. Kniha stojí 8 €, dostanete ju v dobrých kníhkupectvách a zasielame ju aj na dobierku poštou, poštovné neplatíte.

 Link na webové stránky Chorvátsko-slovenskej obchodnej komory, ktorá združuje spoločnosti z oboch krajín, ktoré hľadajú miesto na investovanie, partnera pre spoločný podnik, alebo chcú otvoriť svoje prevádzky na podnikanie:

http://www.chsok.sk/index.php