Prvá zastávka pri náznaku vážnejších zdravotných problémov je v ambulancii „obvoďáka“, alebo, ak máme byť presní, lekára prvého kontaktu. Ku klientom MUDr. Petra LIPTÁKA patria vrcholoví manažéri, novinári, úradníci, podnikatelia či počítačoví experti. Teda ľudia, ktorí sú svojím spôsobom „obete“ svojho povolania.

 

 

K ich životnému štýlu patrí veľa stresu, málo pohybu, dlhá pracovná doba a nepravidelná strava. Ukážková vzorka pacientov, na zdraví ktorých sa podpisuje fakt, že zásady o tom, ako sa starať o vlastné zdravie, síce poznajú, ale málokedy dodržiavajú. Konečne, ako väčšina z nás. Od lekára prvého kontaktu sa očakáva, že bude svojich klientov motivovať k tomu, aby zdravie posunuli v rebríčku priorít dopredu. Čo môže pre svojich pacientov urobiť lekár a čo musia, pardon, musíme pre seba urobiť sami?

 

Peter LIPTÁK: To sú ľudia, pre ktorých je na prvej priečke priorít práca. Nielen klasickí workholici, ktorí musia neustále pracovať, ale aj tí, ktorí svoju prácu milujú. Alebo sú to kariéristi, kariéristi v tom slova zmysle, že si budujú kariéru a majú vypočítané termíny, podľa ktorých chcú postupovať v povolaní. K tomu sa pridáva tlak zamestnávateľov, ktorí vyžadujú maximálne výkony, okrem toho tlak finančný, pretože každý človek chce udržať, prípadne zvýšiť životný štandard svojej rodiny. Mnohí ľudia si nabrali úvery a teraz im neostáva nič iné, len pracovať.

 

 A zdravie sa prepadá v poradí dôležitosti čoraz hlbšie...

 

A ináč to ani nebude, pokým taký človek nepochopí, že ak nebude zdravý, nepodarí sa mu splniť si to, čo chce. Že na to musí ísť s rozumom. Uvedomiť si, že donekonečna sa nedá len pracovať, že ak chce byť výkonný, musí si nechať čas aj na relaxáciu, na pohyb, na zdravé stravovanie, na pitný režim, že si má sledovať hmotnosť, cholesterol, cukry, tlak. Sú takí „dobrí pracanti“, ktorí sa chytia do práce ráno a neskončia do večera, ale to ide vždy na úkor zdravia. Možno sa tak dá odviesť kus diela, ale hlavne sa dá ochorieť a občas na zlú životosprávu dokonca aj umrieť. Nie každý je génius, ktorý potrebuje spaľujúci životný štýl, a aj géniovia často umierajú pomerne mladí. Väčšina ľudí je taký vyšší priemer, chcú aj podávať dobrý výkon a byť úspešní v práci a chcú sa venovať aj rodine a sebe. Normálne rozumný človek by mal dokázať tieto veci skĺbiť.

 

No deň má len dvadsaťštyri hodín. Mnohí z vašich pacientov určite tvrdia, že im na všetko, čo by chceli stihnúť, nestačia. Čo im radíte?

 

Že sa jednoducho musia naučiť striedať fázy výkonu s fázami odpočinku. Lebo nakoniec sa aj tak dostanú k tomu, že čím viac pracujú, tým menej urobia. Dobré je pár hodín sa tešiť z práce a potom preladiť na niečo iné, najlepšie aktívny oddych. Nerobiť do odpadnutia, ale najmenej dve hodiny pred kolapsom z vyčerpania to zaraziť a ísť si povedzme zabehať. Keď človek nemá kde, tak aspoň po schodoch hore-dolu. A že sa počas práce nesmie zabudnúť aj najesť a napiť. Lebo ak ste smädní, bolí vás hlava, ozýva sa chrbtica...

 

Pitný režim? Berme ho vážne

 

Vy kladiete veľký dôraz na dodržiavanie pitného režimu. Práve duševne pracujúci ľudia síce nezabudnú na každodenný kávový životabudič, ale že majú piť aj vodu, na to si spomenú zriedka. A už vôbec nevidia súvislosť nedostatku tekutín s boľavou chrbticou. Prečo je pitný režim taký dôležitý?

 

Lebo sme hlavne z vody, sedemdesiat percent z nášho tela tvorí voda. Človek, to je chémia. Od hlavy k ponožkám sme jedna permanentná chemická reakcia, pri ktorej sa miešajú enzýmy a rôzne chemické látky. Väčšinou v cykloch, pokým žijeme. A všetky látky, ktoré sa v nás točia, sú rozpustné vo vode. Takže ak chýba voda, chemické procesy sú zmenené, spomalené, alebo neprebiehajú. Čo s tým majú spoločné bolesti pohybového systému? Voda nachádzajúca sa v tele rozpúšťa mazivá, ktoré máme na kĺboch, šľachách, úponoch. Napríklad na hrudníku máme veľký a malý prsný sval a medzi nimi by malo byť jazierko tekutiny. Ak je však človek dehydrovaný a to jazierko tam nie je, tak to pri každom pohybe rúk drie a bolí. Človek má pocit, že ho bolí srdce. Je len vysušený, ale má pocit, že ho tak bolí srdce, že už-už umrie. Je to panická reakcia, ktorú spôsobila dehydratácia. Aj stavce sa musia mať na čo kĺzať, ak medzi nimi nie je voda, vznikajú blokády. Človek zle sedí, chrbtica sa dostane do nezvyčajnej polohy a keď je dehydrovaný, keď tam nie je „mazadlo“, má problémy s odblokovaním. A ak je blok v krčnej chrbtici, tak ho bolí hlava.

 

Dá sa zistiť, či má človek vody dosť, alebo nie?

 

Množstvo vody v ľudskom organizme sa dá zmerať laboratórnou skúškou. Nerobí sa to bežne, lebo skúsený lekár na pacientovi vidí, či mu chýba voda.

 

Ako? Ktoré príznaky si treba všímať?

 

Zoberiete riasu kože a ak sa neuvoľní, keď ju pustíte, tak je dehydrovaný. Alebo si všimnete znížený turgor, napätie kože. Alebo vidíte na jazyku, že má suché sliznice. Môže byť aj povlak na jazyku, pretože sliznice majú samočistiacu schopnosť a ak má človek málo vody, sliznica sa už nedokáže sama poumývať. Dôležitejšie je však skontrolovať suchosť pod jazykom. Lebo na jazyku môže mať sucho aj neurotik, ktorý z neurózy viac dychčí. Záleží od skúseností lekára, akým spôsobom vyhodnotí príznaky, ktoré sú viditeľné na prvý pohľad. Rozozná ich aj manželka, manžel, mama, často takého workholika, ktorý veľa pracuje a nemá čas na seba, zachraňuje práve blízky človek, ktorý vidí, čo mu chýba a dáva na neho pozor. Jedným z príznakov nedostatku vody je aj nízky tlak. Človek môže mať zrýchlený pulz, je slabý a pradoxne sa potí. Pri dehydratácii má zhustnutú krv, čiže aj väčšiu náchylnosť na vznik krvnej zrazeniny. Preto starým ľuďom, ktorí málo pijú, hrozia vo zvýšenej miere cievne príhody.

 

Keď teda konečne začneme brať pitný režim vážne, koľko tekutín by sme mali vypiť?

 

Množstvo sa riadi okolitou teplotou a fyzickou aktivitou, ktorú človek práve robí. Tekutina v nás plní úlohu klimatizácie. Je to chladič, ktorý dopĺňame podľa toho, do akej miery sa potrebujeme chladiť. Ak len sedíme pri počítači, máme podstatne nižšiu potrebu, ako keď bicyklujeme a dobre sa potíme. Chladiť sa treba aj vtedy, keď je vonku horúco. Zjednodušene povedané, na jeseň a v zime a vtedy, keď nič nerobíme, nám na deň vystačia dva litre vody. To je minimum. V teplom počasí, pri športe, pri fyzickej námahe viac, tri, štyri, v horúcom lete aj päť litrov. Ak máte horúčku, bez dostatku tekutín vám neklesne, zbytočne si budete dávať paralen. Človek, ktorý sa zvýšene potí, musí piť veľa čaju alebo vody. Ináč sa správate, akoby ste prali bielizeň len v prášku. Pokým k nemu nepridáte vodu, nevyperiete nič.

 

Pre niekoho môže byť zložitá aj odpoveď na otázku, čo vlastne piť. Lebo dostať do seba päť litrov tekutín – ak nejde o pivára – nie je jednoduché...

 

Pod pitným režimom, samozrejme, myslím nealkoholické nápoje. Čo sa týka kvality prijatých tekutín, najlepšia je voda. Aj keď mladí ľudia majú v obľube rôzne presladené koly, aj keď mám pacienta diabetika, staršieho pána, ktorý zásadne pije len colu light. Čo mu mám povedať? Som rád, že vôbec dostane do seba nejaký objem. Chcem tým povedať, že by som nadradil objem nad druh tekutín. Aby človek dokázal vypiť päť litrov tekutín, musí ich striedať podľa chuti. Dať si aj vodu z vodovodu, aj minerálku, aj nejaký ten čaj, aj džús, aj tú kolu. Nemali by to však byť len presladené nápoje. Niektorí pacienti mi hovoria, že oni stále pijú ovocný čaj. Celý deň piť len ovocný čaj, to musí byť otrava. Okrem toho, čaje a kávu treba započítať navyše, pretože sú to močopudné nápoje.

 

Aký je váš názor na minerálky, ktoré zadržiavajú v tele vodu?

 

Človek, ktorý nestráca veľa potu, nepotrebuje piť minerálky. Mal by dávať prednosť naturálnym vodám, bez minerálov. Na druhej strane, športovci a ťažko pracujúci musia zvýšiť príjem minerálov, ktoré zvýšenou námahou vypotili. Ináč im hrozia kŕče a zdravotné problémy z ich nedostatku. Pre nich sú minerálky vynikajúcim riešením.

 

Seriózne návody na schudnutie pripomínajú, že človek neschudne, pokým nepije denne najmenej tri-štyri litre vody. Modelky tiež tvrdia, že sú štíhle aj preto, lebo sa prelievajú vodou. Prečo je pri chudnutí taká potrebná práve voda?

 

To súvisí s metabolizmom. Aj metabolizmus sú len chemické reakcie a pokým v tele nie sú rozpustené všetky látky, ktoré majú pri metabolizme spolu reagovať, tak nereagujú dostatočne a metabolizmus sa spomaľuje. A znížený metabolizmus znamená priberanie, vyšší cholesterol, triglyceridy, tuky. Vtedy ordinujem ako prvé: schudnúť.

 

Metabolická továreň obezity

 

Kedy už vyššia hmotnosť začína byť nielen estetický, ale aj zdravotný problém?

 

Už keď pacient vstupuje do dverí ambulancie, vidím, či od minulej návštevy nie je v páse širší. Donedávna sa presadzovalo meranie a počítanie BMI (Body Mass Index), Je to síce dobrá metóda, ale nie každý si ho vie vypočítať. Stačí však odmerať si pás, aby človek videl, že má nadváhu. Ak má muž viac ako 94 centimetrov a žena viac ako 88 centimetrov v páse, už je to vážny signál, že sa treba zamerať na diétny a pohybový režim a urobiť nápravu. Práve na obvode pása sa prejavuje abdominálny, teda vnútrobrušný tuk. Ak ste boli niekedy na zabíjačke, tak viete, ako to vyzerá v bruchu dobre vykŕmeného prasiatka, ako sú jeho vnútorné orgány prerastené tukom. A presne tak vyzerajú aj vnútorné orgány človeka, ktorý produkty zabíjačky rád zje. Vnútrobrušný tuk je metabolicky veľmi aktívny, spôsobuje vyššiu produkciu najškodlivejších tukov, ktoré sa dostávajú do krvného obehu, ukladajú sa v cievach a stávajú sa stavebnými tehličkami vznikajúcej aterosklerózy. Keď človeka s nadváhou vidí lekár, vidí hlavne metabolické procesy, ktoré v ňom prebiehajú. Nás nezaujíma, aké číslo obleku potrebuje, ale to, že sa v ňom spustila metabolická továreň, ktorá postupne vyprodukuje upchaté cievy, hypertenziu, cukrovku, infarkt, mozgovú príhodu. Stačí na to obyčajné kritérium, akým je objem pása. Potom nasleduje druhá fáza – presvedčiť toho človeka, že to nie je sranda, ak má tuk na páse, lebo je len otázkou času, kedy sa u neho niektorá z vážnych chorôb prejaví.

 

Čo mu radíte? Aký je váš osvedčený návod na schudnutie?

 

Určite nie „zázračné“ tabletky, koktaily či náplaste. Som za to, aby sa ľudia naučili jesť menšie porcie a častejšie a po druhé, aby po osemnástej hodine už nekonzumovali väčšie jedlo. Samozrejme, to sa týka ľudí, ktorí nemajú veľký energetický výdaj. Baníci a fyzicky pracujúci ľudia sa musia stravovať ináč. Najúčinnejšie a najdlhšie udržateľné je podľa mňa klasické: raňajky zjedz celé, na obed dve tretiny a na večeru polovičnú dávku. Rozložiť celodenný príjem potravy na štyri až päť menších porcií. Predstavte si výrobnú linku – keby ste na pás hodili len dvakrát za deň veľké množstvo súčiastok, linka by nepracovala kontinuálne. Potrava, to je energia a živiny. Ak si dáme na večeru dupľu, metabolická „linka“ nášho organizmu nepracuje optimálne. Keď jej navyše chýba voda, potom už vôbec nepracuje dobre.

Čo sa týka zloženia stravy, pozor na mastné jedlá a na sekundárne mäsá, teda paštéty a salámy, ktoré sú len mäsovou esenciou zaliatou množstvom tuku. Pozor aj na skryté tuky v syroch a mliečnych výrobkoch. Pozorne čítajte zloženie výrobkov, aj smotanové jogurty sú veľmi tučné. Pozor na úpravu jedla, vyprážanie a fritovanie vydáva človeka napospas ateroskleróze. Orientujte sa radšej na chudé mäso, hydinu, ryby. Najlepšia je stredomorská diéta, zelenina, ovocie, olivový olej. Každý deň štyristo gramov zeleniny poliatej olivovým olejom. Národy, ktoré sa takto stravujú, sa dožívajú pri telesnom aj duševnom zdraví bežne deväťdesiatky. No a samozrejme, výdaj energie by mal byť vyšší ako príjem. Je to teda takéto jednoduché.

Hovoríme hlavne o ľuďoch so sedavým zamestnaním. Ktoré z pohybových aktivít sú pre nich najvhodnejšie?

Odporúčam im kyslíkový pohyb, nie silové tréningy. Profesionálny futbalista okrem toho, že kope do lopty, aj trénuje, aby mal silu, vytrvalosť a obratnosť. Keď sa pacienta pýtam, či športuje, väšinou mi odpovie: áno, hrám tenis, squash alebo niečo podobné. On tým síce hovorí, ktorý šport ovláda, možno len ako-tak, možno je v ňom aj dobrý, no nehovorí nič o objeme fyzickej aktivity za týždeň. Každý človek, nielen ten, ktorý potrebuje schudnúť, by mal svojej kondícii venovať dva-trikrát do týždňa tridsať až šesťdesiat minút. Rovnomernú záťaž, beh, plávanie, bicylovanie.

 

Paradoxne však čím viac človek pohyb potrebuje, tým ťažšie mu padne. Práve pacient s vysokou nadváhou musí mať aspoň spočiatku veľké problémy rozhýbať telo, ktoré nevládze a ktoré si roky od cvičenia odvyklo... Čím by mal začínať?

 

Človek, ktorý je chorý a nevládze, by mal chodiť aspoň na prechádzky. Ale nie len tak, pomalým krokom venčiť psa a pritom pofajčievať, to určite nie. Účinná bude len prechádzka svižnejším krokom, nastúpiť na trasu okolo jazera alebo cez park a nasadiť tempo, aby šlo tiež o tréning.

 

Sú to vlastne všetko veci, ktoré všetci poznáme, ale nedodržiavame. Vieme, čo by sme mali sami robiť pre svoej zdravie, ale berieme to ako frázu a najradšej by sme boli, keby sa nás to netýkalo...

 

To je presne ono, že to ľudia berú ako frázu. A podľa mňa úlohou lekára je hovoriť ku každému pacientovi v jeho ambulancii tak, aby si uvedomil, že to nie sú frázy. Že rakovina a desiatky iných vážnych chorôb naozaj môžu byť aj jeho budúcnosťou, ak neprestane fajčiť. Že ak má chronický stres a neodbúra ho cvičením, tak sa mu postupne zvýši tlak a o desať rokov ho porazí. Že ak je obézny a má vysoký cholesterol, tak to naozaj vedie k tomu, že sa mu cievy upchávajú a je to len ruská ruleta, kedy sa upchajú do tej miery, že v jeho cievach naozaj vznikne infarkt. Keď konečne spojí svoje aktivity s následkami, to nazývam uvádzaním do reálneho obrazu. Lekár je na to, aby pacientovi povedal: ak vediete život, ktorý vás ohrozuje na zdraví, tak jedine vy to môžete zmeniť. Každý šofér doplní autu benzín alebo olej, ak ho na to upozorní kontrolka. Tak isto musí byť predsa samozrejmé, že keď mi lekár zistí výsledky naznačujúce zhoršujúci sa zdravotný stav, tak dodám svojmu telu to, čo mu chýba. Keď si človek konečne uvedomí, čo všetko v ňom naozaj prebieha, tak mu nerobí problém, aby sám od seba prestal fajčiť, aby si konečne kúpil bicykel, aby začal jesť zeleninu... I keď prelomiť v ňom bariéry býva občas túra na dlhé trate.

 

 

Danica JANIAKOVÁ

 

Viac informácií nájdete na: liptak.blog.sme.sk