Každý rok pribúda na Slovensku viac ako dvetisíc sto nových diagnóz rakoviny prsníka. Za každou diagnózou je konkrétny ľudský osud, radosti, starosti, plány do budúcnosti. O tom, čo čaká človeka, ktorému táto choroba zo dňa na deň prehádzala priority, sme hovorili s primárom MUDr. Vladimírom BELLOM z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Celý rozhovor nájdete v knihe Ja si ťa nedám, ktorá okrem príbehu dvoch onkologických pacientiek prináša aj rady lekára, psychológa a odborníkov na výživu.

Samovyšetrovanie prsníkov ako základný krok prevencie už vošlo do povedomia žien. Čo všetko by si ešte ženy mali všímať? Dá sa žiť tak, aby žena vylúčila riziko vzniku tejto choroby? Aké sú vôbec rizikové faktory rakoviny prsníka?

 

Rizikové faktory vzniku rakoviny prsníka síce poznáme, ale s rizikovými faktormi je to tak: zvyšujú síce pravdepodobnosť, že daný človek môže dostať rakovinu, ale neznamená to, že človek, ktorý nemá žiaden rizikový faktor, rakovinu nedostane. K rizikovým faktorom pri rakovine prsníka patrí prvá menštruácia pred jedenástym rokom, neskorší prechod po päťdesiatom roku veku, nerodenie, nedojčenie, rodinná anamnéza a vek. Čím je žena staršia, tým má väčšiu dispozíciu ochorieť. Klamlivé je aj pohlavie, pretože rakovinu prsníka môže dostať aj muž. Síce v menšom počte, ale predsa. Na Slovensku v súčasnosti diagnostikujeme ročne viac ako 2100 nových prípadov rakoviny prsníka u žien a približne 20 u mužov.

 

 

Žena s touto diagnózou si teda nemusí hovoriť, tak, teraz idem pátrať v svojej minulosti, kde som robila chyby, že som dostala rakovinu, a potom varovať dcéru, sestru, sestrenicu, aby si dávali pozor...

 

Nie, nič také neexistuje. Nanajvýš sa môže obmedziť riziko, akým je alkohol, fajčenie, obezita, hlavne tá po menopuze.

 

Prečo obezita?

 

Pretože v tukových zásobách sa tvoria ženské hormóny estrogény a tie môžu vyvolať rakovinu prsníka. Je dokázané, že ženy, ktoré nápadne pribrali práve v klimaktériu, majú vyššie riziko vzniku rakoviny prsníka.

 

Čo sa týka prevencie, odkedy by mladé ženy mali začať sledovať svoje prsníky a chodiť na kontroly ku gynekológovi?  Pretože osemnásťročné dievča vníma hrozbu rakoviny prsníka ako veľmi vzdialenú.

 

Žiaľ, my už máme aj osemnásťročné, aj dvadsaťročné pacientky s nádormi v prsníku. Na preventívnu prehliadku by žena mala ísť po prvýkrát ku gynekológovi v osemnástich rokoch. Lekár jej povie, ako často má chodiť. Niektorá každý rok, niektorej stačí každý tretí. A medzitým, samozrejme, si má sama prehmatávať prsníky, aby poznala ich stav a dokázala hneď zaznamenať akékoľvek zmeny, či už hrčku, výtok z bradaviek, alebo zápal kože. Zdôrazňujem, že na prevenciu by žena mala chodiť, keď sa cíti byť zdravá.  Lebo aj u takýchto žien v istom percente zisťujeme rakovinu v počiatočnom štádiu.

 

Ak žena objaví zmeny na svojich prsníkoch, za kým má ísť? Nedávno mi volala vyľakaná čitateľka z malej dediny, ktorá si objavila vtiahnutú bradavku, že zháňa materiály o rakovine prsníka, aby si svoj stav mohla porovnať s obrázkami, či naozaj ide o čosi vážne, kvôli čomu má vyhľadať lekára. Mala síce obrovský strach, ale nemala odvahu a vlastne ani presne nevedela, ku ktorému lekárovi má ísť. Môže sa posadiť rovno do čakárne prsníkovej poradne?

 

Tak prospekty jej jednoznačne nepomôžu. Mimochodom, ak si žena nahmatá hrčku, nemusí to byť ešte rakovina. Ani vtiahnutá bradavka. Je to síce rizikový príznak, ale bradavka sa môže vtiahnuť aj po zápale. Žena si má všímať zmeny na prsníkoch, viac však sama neurobí nič. Väčšina zmien na prsníkoch má hormonálny dôvod, niečo tvoria nezhubné nádory. Naozaj len v malom percente ide o zhubný nádor. Ale na vyšetrenie treba ísť hneď. Najskôr ku gynekológovi, prípadne k všeobecnému lekárovi, ktorý ženu pošle ďalej, do prsníkovej poradne. Určite má takú v svojom obvode aj vystrašená žena, ktorá vám telefonovala kvôli prospektu. Môže zavolať aj k nám a objednať sa. Lekár v prsníkovej ambulancii už podľa pohmatu, videnia a anamnézy posúdi, čo treba robiť ďalej. Ak ide o mladú ženu do 40 rokov, pravdepodobne ju pošle na ultrazvuk. Ak má žena viac ako 40 rokov, čaká ju vyšetrenie mamografom. Keď dá lekár všetky výsledky dohromady a zistí, že tam niečo je, nasleduje biopsia, odoberie sa vzorka. Ak histologické vyšetrenie ukáže, že je nádor nezhubný, operovať sa nemusí. Ak sa potvrdí, že ide o zhubný nádor, jednoznačne treba ísť na operáciu.

 

Spomínali ste mamograf. Vyskytujú sa však obavy - neviem, do akej miery oprávnené -  že mamograf môže „spustiť“ rakovinu, alebo tlakom spôsobiť, že sa nezhubný nádor zmení na zhubný a existujúci nádor rýchlejšie metastázuje.

 

Pri mamografe ide síce o ionizačné žiarenie, no toto žiarenie je minimálne. Veď aj rontgen využíva žiarenie a každé vyšetrenie má svoje pozitíva aj negatíva. Aj keď mamograf vo výnimočných prípadoch naozaj môže nabudiť – no zdôrazňujem, že už začínajúcu – rakovinu, jeho jednoznačnou výhodou je, že zachytí mnoho nádorov, ktoré by sme bez tohto vyšetrenia nezistili. Takže na jednej strane váh máme to malinkaté percento nabudenej rakoviny, ktorá by sa neskôr aj tak prejavila, a na druhej strane množstvo žien, ktorým prístroj včas odhalí počiatočné štádiá ochorenia a tým zvýši  úspešnosť ich liečby. Na mamografiu by ženy mali chodiť. Neexistuje žiadna iná metóda, ktorá by dokázala odhaliť nádor s rozmermi niekoľkých milimetrov.

 

Do akej miery je vyšeterenie mamografom spoľahlivé? Pretože niekedy je výsledok vyšetrenia mamografom negatívny, hoci lekár už pohmatom zistí, že ide o nádor.

 

Dokonalý prístroj, na ktorý by sme sa mohli stopercentne spoľahnúť, v medicíne neexistuje. Práve preto je tam onkológ, gynekológ, ktorý dá všetky výsledky a vyšetrenia dohromady. Aj krvné výsledky, aj prístrojovú techniku, aj svoje skúsenosti. Lebo niekedy sa môže nádor skrývať vyššie ako v hornom kvadrante, ktorý je prístroj ešte schopný zachytiť. Áno, mamograf „nevidí“ niektoré väčšie nádory, ktoré sú hmatné, hoci je schopný zaznamenať iné s veľkosťou niekoľkých milimetrov. Preto nie je diagnostika rakoviny prsníka jednoduchá. A preto tak veľa záleží od lekára.

 

Keď diagnostikuje rakovinu, akým spôsobom to pacientke poviete? Nie sme všetci rovnakí, niekto znesie, či priam vyžaduje pravdivé informácie, aby vedel, na čom je, a iný naopak, chce vedieť čo najmenej, aby si nepredstavoval ešte horšiu verziu, ako v skutočnosti je.

 

To, či chce počuť pravdu, vždy závisí od pacienta. Niekto sa rovno opýta, či má rakovinu. A keď to rakovina je, nemôžem mu povedať, že nemá. A keď histológia potvrdí túto diagnózu a pacientka ide na operáciu, kde jej zoberú časť prsníka alebo dokonca celý, a zoberú jej aj nejaké uzliny, tak dnes už ženy nie sú také naivné, aby si mysleli, že to bol iba zápal. Vtedy diagnózu jednoznačne pomenujem. A niektorých pacientov treba dokonca postrašiť, pretože aj keď vedia, že majú rakovinu, nechcú ísť na liečenie. Niektorí najskôr dávajú prednosť alternatívnej liečbe a potom sa k nám vracajú v omnoho horších štádiách a s menšou perspektívou vyliečenia. Môžem vás ubezpečiť, že dnes naozaj existuje jediná cesta na vyliečenie rakoviny a tou je chirurgia, chemoterapia a ožarovanie. Len týmto postupom sa dá choroba zlikvidovať. Pacientku, ktorá odmieta ísť na operáciu, tam musíme dotiahnuť. Lebo pred rakovinou sa nedá ujsť. Ja viem, že táto žena k nám opäť príde o pol roka s tým, že sa predsa len chce dať operovať, lenže to už má metastázy do pľúc, už sú chytené kosti. Hlavne staršie ženy zvyknú reagovať: ja už som stará, to je jedno, na čo umriem. Povedzme si otvorene, nie je to jedno. Umieranie na rakovinu nie je jednoduché, človek môže mať bolesti, môže mať výrazné problémy s dýchaním, môže ho bolieť chrbica od metastáz, môže skončiť ako ležiaci pacient. Liečbu teda určite treba absolvovať, ak aj nezachráni život, môže ho predĺžiť a ušetriť človeka od vážnych následkov a bolestí.

 

Aké sú štatistiky uzdravenia?

 

Práveže rakovina prsníka a rakovina maternice sa veľmi dobre lieči. Nedá sa to, samozrejme, vypočítať. Väčšiu šancu na vyliečenie majú samozrejme tí, ktorí prídu v začiatočných štádiách a chodia pravidelne na kontroly. Mám pacientky, ktoré prežívajú roky, hoci mali metastázy do mozgu, pľúc aj kostí. Jedna taká pani chodí ku mne na kontroly už dvadsiaty piaty rok.

 

Čo hovoríte na alternatívne metódy liečby, na všetky tie „zaručené“ diéty, „vyhladovanie nádoru“ a podobne?

 

Viete, keby to bola pravda, tak všetky svetovo známe celebrity by radšej pili šťavy a nenechávali si odrezať prsníky či vypadať vlasy. A oni aj tak dávajú prednosť chemoterapii a ožarovaniu, hoci telo je ich pracovným nástrojom. Pretože vedia, že to je naozaj jediná účinná cesta. Za tie roky som počul už o mnohých alternatívnych návodoch na liečbu rakoviny. Najskôr bola červená repa, hladovky, potom nejaké oleje, vitamínové kúry. Alternatívnych metód je kopa, ale kopa je aj pacientov, ktorí tieto metódy vyskúšali a potom prišli neskoro do nemocnice a už sme im nemohli pomôcť.

Znovu opakujem, že ako najdôležitejší sa za roky mojej praxe ukázal byť optimizmus. Ľudia, ktorí majú pozitívny, optimistický prístup k liečbe aj k vlastnej budúcnosti, sú na tom s prežívaním lepšie, ako ľudia, ktorí sa opustia. Odporúčam teda aktívny prístup k životu, hobby a ciele, vnúčatá, záhradu, u mladých ľudí doštudovať, mať koníčky a priateľov. Je veľa vecí, ktoré človeka posilnia. Treba sa naučiť vychutnávať si každú chvíľu života. Stres tiež zvyšuje riziko rakoviny. Depresívnejší ľudia si môžu svojimi obavami „založiť“ na rakovinu. Aj keď u ľudí sa depresia nedá celkom dobre zmerať, ale na laboratórnych zvieratách bolo jednoznačne dokázané, že depresia má súvislosť so vznikom rakoviny. Takže byť optimistom je určite lepšie.

 

Kedy odporúčate pacientke návrat do zamestnania?

 

To je opäť individuálne. Niektorí pacienti veľmi dobre zvládajú návrat do práce. Niektorí chcú ostať doma, lebo ich práca na plný úväzok vyčerpáva a chcú sa radšej venovať rodine, ale niektorí sú radi, že môžu v práci myslieť na iné veci, ako len sedieť doma a hladieť do plafónu. Niekto chce chodiť do záhrady a na vychádzky s rodinou, s deťmi, s vnúčatami, na kávu a do kina s priateľkami, iný má dobré vzťahy s kolegami a tam mu čas aj rýchlejšie ujde. Záleží teda na tom, kde sa človek cíti lepšie.

 

 

Celý rozhovor s MUDr. Vladimír BELLOM, v ktorom hovorí o tom, čo čaká ženu, ktorej práve diagnostikovali rakovinu prsníka, s čím musí počítať, ako môže ľahšie zvládnuť vyčerpávajúcu chemoterapiu a čo má po liečbe zmeniť v svojom životnom štýle, nájdete v knihe Ja si ťa nedám.

Knihu si môžete objednať na tel. č. 0908 069 388 alebo e-mailom na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript. . Stojí 8 eur, poštovné neplatíte. 

Viac informácií nájdete tu:

Objednávky kníh